Ján Melkovič
Životopis
24.04.1939 v Spišskej Novej Vsi – 21.03.2004
v Bratislave
Jedinečná a už za života
legendárna osobnosť našej kultúry a umenia, hlavne hudby a divadla.
Narodil sa v Spišskej Novej Vsi 24. apríla 1939, ale študoval
a pôsobil v Bratislave. Jeho detstvo,
mladosť i neskoršie cesty a pobyty úzko súviseli
s prostredím, ľuďmi a životom historického mesta Stará Ľubovňa, do
ktorého sa vždy rád vracal. Ján Melkovič, ako bytostne súčasný umelec druhej
polovice 20. storočia a začiatku 21. storočia, poznal a citlivo
vnímal práve kontrasty dávnych dejín mesta a jeho hradu so živou
a dynamickou dobou našej moderny a postmoderny, s dobou,
v ktorej aktívne a intenzívne žil a ktorú kvalitou svojej tvorby
i diela spoluvytváral.
Ján Melkovič bol absolventom Konzervatória
( v roku 1962 ) v Bratislave, kde študoval kompozíciu a hru na
flaute. Bol skladateľom a inštrumentalistom ( flauta, akordeón, husle,
klavír ) a v rokoch 1963 – 69 redaktorom – dramaturgom Hlavnej
redakcie zábavných programov vtedajšej Československej televízie, štúdio
Bratislava.
Ako mimoriadne úspešný hudobný skladateľ
spolupracoval v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch
s poprednými textármi, režisérmi, orchestrami a interpretmi
populárnej hudby. Je autorom hudby mnohých televíznych hier, muzikálov,
rozprávkových seriálov, krátkych i celovečerných filmov a kabaretných
programov, najmä dvojice Lasica - Satinský. Určitý čas spolupracoval aj
s Divadlom na korze. Bol aj filmovým hercom.
Po
roku 1968 sa Ján Melkovič ocitol v nemilosti vtedajšej štátnej moci.
Od roku 1969 zostal v slobodnom povolaní a okrem iného
v rokoch 1976 – 82 bol učiteľom hudby na ĽŠU / ZUŠ v Starej Ľubovni
a v Holíči na Myjave. V roku 1970 stvárnil jednu z hlavných
úloh v „trezorovom“ filme režiséra Juraja Jakubiska Dovidenia v pekle,
priatelia.
Dominantnou zložkou tvorby
Jána Melkoviča je jeho dlhoročná, tvorivá, systematická spolupráca so
Stanislavom Štepkom a Radošinským naivným divadlom, ktorého stálym členom
sa stal v roku 1983. Práve v tvorivom prostredí divadla Ján Melkovič
naplno rozvinul svoj hudobný talent a svoj originálny, nezameniteľný
skladateľský rukopis. Nezanedbateľná je aj jeho nevšedná a úspešná
pedagogická práca s mladými hercami a spevákmi.
Súčasťou jeho tvorivej, polymúzickej osobnosti bol
aj jeho vzťah k literatúre a k fotografii, ktorej sa venoval na
cestách s RND po Slovensku, Čechách, Európe i celom svete. Mal aj
hlboký vzťah k výtvarnému umeniu. Jeho sestra Eva Melkovičová ( nar. 1941
) je absolventkou Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Jeho
priateľmi boli mnohí slovenskí výtvarníci. Sám bol zberateľom ľudovej keramiky
i súčasného umenia a jeho malý byt – štúdio – ateliér na Bezručovej ul. č. 6 v Bratislave bol
kvalitnou a kultivovanou galériou.
Čaro a hodnotu osobnosti Jána Melkoviča spoluvytvárali
harmónie i disharmónie v jeho búrlivom, bohémskom živote. Bola to
tiež jeho až bizarná „človečina“ a jeho hravá, groteskná poetika múdreho
komponistu i klauna, ktorý dobre poznal rub a líce svetlých
i tienistých stránok ľudských životov a osudov. Vo svojom živote
a vo svojej umeleckej tvorbe vyzdvihoval a niesol Ján Melkovič stále
potrebné a účinné, ľudsky pozitívne kategórie dobra, pravdy, krásy,
múdrosti i humoru. Hodnotou Jána Melkoviča bolo aj jeho ľudské srdce
a citlivá „ človečina“ tak blízka poetike a filozofii Stanislava
Štepku a Radošinského naivného divadla. Bohatstvom bol aj jeho ohromujúci
polymúzický talent a spontánna kreativita. A bohatstvom pre nás by
mal byť práve odkaz jeho diela a tvorby i života, ktorý sa začal rozvíjať a rásť v jeho detských
rokoch v malom mestečku Stará Ľubovňa v rámci budúcej veľkej
osobnosti Jána Melkoviča.
Je autorom hudby v nasledujúcich celovečerných tituloch Radošinského
naivného divadla:
Nevesta predaná Kubovi (spolu s Ferdinandom Havlíkom, 1984)
Pavilón B (1984)
O čo ide (1985)
Nebo, peklo, raj (1986)
Ženské oddelenie (1987)
Loď svet (1988)
Vygumuj a napíš
(1989)
Pokoj domu tomuto
(1990)
Kam na to chodíme
(spolu s Jaroslavom Filipom, 1991)
Lás-ka-nie (1992)
Delostrelci na Mesiaci (1992)
Hostinec Grand (1993)
Dohoda možná (1994)
Malá srdcová príhoda
(1994)
Štedrý divadelný večer (1994)
Materské znamienko
(1995)
Kino Pokrok (1995)
Tata (1996)
Konečná stanica
(1997)
Ako som vstúpil do seba (1998)
Včela v zime
(1999)
Súpis dravcov (2000)
CHAPLYN (2000)
Návod na použitie
(2001)
Ako sme sa hľadali
(2003)
Kronika komika (2003)
Generál (2004)
Ján Melkovič vytvoril i rad pôsobivých hereckých kreácií
v mnohých filmoch, napríklad vo filmoch Juraja Jakubiska, ale i na
scéne RND :
Nevesta predaná Kubovi – Kubo
Pavilón B – Bandy
O čo ide –
Skladateľ
Nebo, peklo, raj –
Adam
Ženské oddelenie –
Tibor
Loď svet – Klavirista
Tumba
Vygumuj a napíš
– Skladateľ Ján Petrovič
Pokoj domu tomuto –
Cyril
Kam na to chodíme –
Klavirista
Lás-ka-nie – Štefan
Házy (Muž zo záhrobia)
Delostrelci na mesiaci – Ali
Dohoda možná – Ján
Malá srdcová príhoda
– Klavirista
Štedrý divadelný večer – Kapelník
Materské znamienko –
Harmonikár
Kino Pokrok –
Klavirista, Rolinec
Konečná stanica –
Bezdomovec
Ako som vstúpil do seba – Parazit, Cigán, harmonikár
CHAPLYN – Klavirista
Piesne Jána Melkoviča z repertoáru RND vyšli na platniach,
audiokazetách i ako CD:
Listové tajomstvá
(Opus 1986, LP – platňa)
Pesničky RND (Opus
1994, audiokazeta)
Dobrá správa ( Opus
1995, CD)
Druhá dobrá správa
(Agentúra RND v spolupráci so Slovenskou sporiteľňou 1999, CD)
Zlaté slovenské ručičky (Agentúra RND v spolupráci so Slovenskou sporiteľňou 2001, CD)
Texty jeho piesní vyšli
i knižne pod názvom Pesničky Radošinského naivného divadla 1-3 (Opus,
Bratislava 1987/1988) a je takisto autorom zošitového albumu detských
skladieb pre flautu a klavír Čačky hračky (Opus Bratislava 1985), Čo
je čo pre dve zobcové flauty a klavír (Opus Bratislava 1989), Valčík
pre akordeón č. 2, 3, 4, 5; Pieseň
č. 2 pre akordeón, autorom
hudby pesničkového filmu Dobrá správa (1995) i DVD Kronika
komika (2003) a autorom hudby hier, čo vyšli na LP a CD:
Pavilón B (Opus 1987)
Loď svet (Opus 1990)
Kúpeľná sezóna
(PYRAMÍDA, Slovenský rozhlas 1995)
Otcovské znamienka alebo Sedem naivných hriechov ( Rádio Bratislava 1998)
Hudobný skladateľ Ján Melkovič sa radí medzi najvýraznejšie osobnosti
nielen Radošinského naivného divadla, ale celej slovenskej hudobnej kultúry.
|